Veľkonočné sviatky sú opäť čoskoro za dverami a my sa pomaly pripravujeme na ich príchod.  Zdobíme kraslice, pripravujeme veľkonočné tradičné pokrmy a domy vyzdobujeme prvou zeleňou a jarnými kvetmi.  Poznáme však skutočný význam niektorých našich Veľkonočných tradícií? Čítajte ďalej a dozviete sa, prečo sa majú byť korbáčiky upletené z vŕby,  prečo sa kedysi maľovali  vajíčka červenou farbou a prečo nie je Veľká noc každý rok v rovnakom čase. Veľkonočné sviatky vnímame v súčasnosti ako príležitosť na stretnutie s rodinou a priateľmi, oslavy, hodovanie, tešíme sa na dni voľna, návratu do záhrady a príchodu jari.   Naši predkovia však toto obdobie prežívali ako celok, od Popolcovej stredy, cez pôst, ktorý bol príležitosťou na očistenie tela aj duše,  a s pokorou očakávali Veľký týždeň a Veľkonočné trojdnie, čiže pripomienku umučenia  a smrti Ježiša Krista a následne jeho zmŕtvychvstania. Vo svojej prapodstate tak, ako Ježis Kristus – porazil smrť a vstal z mŕtvych – tak každoročne jar prichádza a poráža zimu, svetlo prevláda nad tmou, dni sa predlžujú a noci skracujú. Táto paralela pochádza z dávnych dôb, ešte pred príchodom kresťanstva na naše územie. Naši starí predkovia oslavovali sviatky jari ako víťazstvo svetla nad temnotou, napr. vynášanie moreny je starý pohanský zvyk, ktorý pochádza z čias Slovanov. Morena bola slovanská bohyňa smrti a zimy, ktorú s príchodom jari premohla jej sestra Vesna – staroslovanská bohyňa života a jari.

Význam jednotlivých dní

Zelený štvrtok

Kresťania si na Zelený štvrtok pripomínajú poslednú večeru, ktorú strávil Ježiš so svojími apoštolmi pred jeho ukrižovaním. V tento deň sa odmlčali všetky zvony pri  kostoloch, a opäť sa rozozneli až na Veľkonočnú vigíliu. Ľudia sa umývali pred východom slnka v potoku, v studenej vode, aby boli zdraví po celý rok.  Gazdiné varili v tento deň väčšinou prívarky zo zelene a bylín, ktoré už bola k dispozícii – špenát, medvedí cesnak, mladá žihľava, púpavové listy - k tomu vajíčko, ale žiadne mäso – pretože ešte stále trval pôst. Tento pekný zvyk pretrval dodnes a takmer v každej domácnosti u nás sa na Zelený štvrtok varí niečo zelené.  

Veľký piatok

Kresťania v deň, keď bol ukrižovaný Ježis Kristus, dodržiavajú prísny pôst. Dospelí by mali jesť len 3x denne a z toho jeden krát do úplnej sýtosti. Po celom kresťanskom svete sa v tento deň neslávi omša, ale len obrady, pri ktorých si veriaci uctia kríž a ten zostáva až do Bielej soboty zakrytý plátnom. Spievajú sa pašie, kostoly sú bez výzdoby, konajú sa krížové cesty ako pripomienka Ježišovho utrpenia. V ľudových poverách sa spájal Veľký piatok s magickými silami.  Verilo sa, že v tento deň sa otvárali hory, a vydávali svoje poklady, preto sa na Veľký piatok nemalo nič požičiavať, aby nebola požičaná vec začarovaná. Ľudia neobrábali pôdu ani neprali bielizeň, pretože by bola zmáčaná Kristovou krvou.  Veľký piatok sa niesol v smútočnej atmosfére, ľudia sa nezabávali ani nespievali.

Biela sobota

Názov „biela“ nesie pravdepodobne podľa bielenia – upratovania pred Veľkonočnou nedeľou, alebo podľa plátna, v ktorom bolo zabalené Ježišove telo a uložené do hrobu.  V tento deň sa veriaci schádzajú počas dňa pri Božom hrobe a spoločne sa v tichosti modlia.  Bielou sobotou končí pôst, vrcholia prípravy na Veľkonočnú nedeľu, pripravujú sa jedlá, ktoré sa v nedeľu ráno dajú posvätiť.  Po zotmení sa do príbytkov nosí posvätený oheň, ktorý má ochrannú funkciu.  Po prvý krát od zeleného štvrtka zaznejú zvony, ako znamenie, že Ježis vstal z mŕtvych. Naši predkovia nosili popol z posväteného ohňa na pole a do záhrad aby priniesol dobrú a bohatú úrodu.  

Veľkonočná nedeľa

Nedeľa je najväčšia slávnosť kresťanského roku, kedy oslavujú Kristovo vzkriesenie a jeho víťazstvo nad smrťou. Cirkev rozhodla, že veľkonočná nedeľa bude vždy prvá nedeľa po prvom jarnom splne. Preto je tiež Veľká noc každý rok v inom termíne. V tento deň sa skoro ráno ľudia ponáhľajú do kostola, aby im kňaz posvätil jedlá, z ktorých budú jesť. sú to klobásky, jedlá z vajec, údeniny, maslo, veľkonočná paska, mazanec... V minulosti bolo posvätené jedlo veľmi dôležitou časťou veľkonočných sviatkov, časť z jedál, napr. škrupinka z vareného vajíčka za zahrabávala do zeme, ako symbol hojnosti, aby bola nastávajúca úroda bohatá. Podobne aj kosť zo šunky sa zahrabávala do prvej brázdy. Aj v týchto zvykoch vidíme krásne prelínanie kresťanskej viery s pohanskou.

Veľkonočný pondelok

Veľkonočný pondelok je jedným z najveselších sviatočných dní. Rodiny sa stretávajú, je to čas veľkonočnej šibačky či oblievačky. V súčasnosti hlavne medzi mladými  tieto zvyky upadajú do „nemilosti“ , pretože v nich nesprávne vidia násilné správanie voči ženám. Nie každému sa tieto tradície musia páčiť, ale netreba to brať až tak tragicky J  Pôvodne však veľkonočná oblievačka a šibačka bola dievčatami žiadaná (aj keď to tak na prvý pohľad nevyzeralo) 🙂 Voda mala totiž v predstavách našich predkov očistnú magickú silu. V pohanských časoch sa ženy oblievali práve z dôvodu, aby sa na nich preniesla táto očistná sila.  A šibanie prútikmi tiež pochádza z pohanských dôb. Dotyk vŕbového prútia mal na mladú ženu preniesť plodnú silu miazgy zo stromov. Ako pohostenie dostali kúpači varené maľované vajíčka, ktoré sa farbili najmä cibuľovými šupkami, kôrou z duba či vŕby a to hlavne preto, že sa červená farba vnímala ako posilnenie symbolu života a plodnosti, ktorým bolo vajíčko.  Aj v tomto bola skrytá hlboká symbolika, ktorá sa transformovala do dnešných zvykov, pretože vajíčko bolo (a stále je) jarným symbolom nového života, plodnosti a úspešnosti.